Harmonikár

Autor: Dominika Trpínová | 10.10.2012 o 20:30 | (upravené 10.10.2012 o 22:21) Karma článku: 7,68 | Prečítané:  560x

Myslela som, že v mestskej hromadnej doprave (tzv. mhd-čke) ma už nič neprekvapí. Električkou cestujem takmer každý deň. Bezdomovci spiaci na zadných sedadlách, opitý ujček popiskujúci na mladé slečny, deduško, ktorý si telefón pomýlil z megafónom, alebo tetka vykrikujúca slová ako koniec svete sa blíži, zachráňte sa – nič nové pod slnkom. Osobne mám najradšej hip hoperov, či metalistov, ktorí nosia slúchadlá asi len pre imidž. Veľmi zreteľne počujem slová každej jednej pesničky, aj napriek tomu, že stojím päť metrov od nich. Skrátka, stretnete tu všelikoho.

Za každým, keď čakám na zastávke, a elektička alebo autobus mešká, a na mňa sa podozrivo usmieva chlapík stojaci vedľa, rozmýšľam nad tým, aké fantastické by bolo mať vlastné auto. Kedysi som snívala o bicykli. Veľmi štýlový a finančne nenáročný dopravný prostriedok, avšak kam ho odparkovať? A ako predísť tomu nepríjemnému zážitku, keď naň chcete opäť nasadnúť a jeho nikde? Preto som sa tejto idei rýchlo vzdala.  Vodičák nemám, nie je problém spraviť si ho, lenže na čom budem jazdiť. Na lietajúcom koberci? Sú aj lacné autá, viem, také malé hrdzavé krabičky, jazdia, ale cítila by som mierne previnilo voči prírode. Mám predsa električenku, upokojujem sa v duchu.

Električka prichádza, zas a znova preplnená, vidím tváre nalepené na skle. Suniem sa dnu, veď čas je vzácny, nemôžem si dovoliť čakať na ďalšiu. Stojím vedľa chlapíka, ktorý páchne od cigariet. Jednou rukou si mačkám kabelku, druhou objímam tyč na držanie. S každou novou zastávkou sa môj životný priestor zväčšuje. Myslím na to, ako si doma spravím kávu a konečne sa posadím. Keď v tom vyruší moje myšlienkové pochody hudba. Chytľavá melódia rozliehajúca sa električkou. Ľudia sa obzerajú, čo sa deje? Nastúpil harmonikár. Juchu. Pousmejem sa. Aký milý človek, chce nám spríjemniť náladu, myslím si naivne. Tak hrá a ľudia sa tešia. Malý chlapec nesmelo vykúka spoza matky, chce vidieť tohto talentovaného mhd-čkového muzikanta. Tmavovlasý chlapík pridáva k svojmu vystúpeniu kvílenie pripomínajúce spev. Nevadí, aspoň to skúsil.

Zrazu začujem štrnganie mincí. Vytiahne plastový pohárik, presype doň pár drobných, asi aby sme vedeli, čo do neho máme hodiť, a ako bez chrbtovej kosti začne sa predierať pomedzi ľudí, že nech prispejú. Priznám sa, zostala som zaskočená, mierne pohoršená. Peniaze som mu nedala. Možno by si ich aj zaslúžil, ale tým ako agresívne predomňa pohár strčil, stratil všetky sympatie.

Vždy ma trochu zamrzí, keď vidím talentovaného človeka „žobrať“ o peniaze. Príde mi to nedôstojné. Svoj potenciál by predsa mohol predať všelijakými spôsobmi, určite by uspel viac ako v päťke smerujúcej do rače.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?