Ľudia vo veľkom nakupujú sendviče (veď čo by to bolo bez chlebíčkov) a samozrejme, nesmie chýbať ani šampanské, poprípade niečo tvrdšie.
Časť národa večer vychádza do ulíc. Chcú zhliadnuť nejaký ten ohňostroj sprevádzajúci vystúpenia na námestí, vychutnať si atmosféru.Tínedžeri púšťajú petardy, hlučne sa smejú a pokrikujú, podaktorí sú značne podgurážení alkoholom. Taká klasika.
Iní na to nemajú nervy. Ostanú radšej doma a posledný deň v roku ich sprevádza silvestrovský program v televízii.
Tri, dva, jeden. Šťastný nový rok! Štrngot pohárov, blesk fotoaparátu, široké úsmevy, gratulácie a napokon (moje obľúbené) čas na novoročné predsavzatia.
Schudnúť, prestať fajčiť, viac sa venovať rodine, našetriť si na auto...avšak pýtam sa: „Na toto sme museli čakať rok?“ Zmeny sú ťažké, priznávam. Ale pasivitou sa nič nevyrieši. Ani týmito prázdnymi slovami. Samozrejme, česť výnimkám – ľuďom, ktorí skutočne svoje predsavzatia splnia, alebo si ich ani neurčia, pretože ich k životu nepotrebujú a sú spokojní s tím, čo majú. A nech je takých ľudí medzi nami stále viac a viac :)