Mne, Slovenke a Bratislavčanke vyrastajúcej vo Vrakuni sa pred očami zakaždým vynorí obraz schátralého obytného domu plného čudesných ľudí, kriku a smradu. Indivíduá žijúce v slabých sociálnych pomeroch, často s neprítomným pohľadom, pod vplyvom omamných látok. Nechcem tým nikoho urážať, vždy sa predsa nájdu výnimky, ale musíte mi dať za pravdu, že práve na tomto mieste je koncentrácia drogovo či alkoholovo-závislých enormne vysoká.
Spomínam ako som ešte celkom malá behala bezstarostne po vedľajšom sídlisku. Bývali sme v činžiaku oproti, na ôsmom poschodí s dokonalým výhľadom na Pentagon, ako ho všetci volajú. Spočiatku sme s dedkom pozorovali myšiaka, ktorý sa zabýval na jednom z balkónov. Sledovali sme, ako krúži po oblohe a snaží sa čosi uloviť. O rok ho nebolo. Celý balkón bol zrazu zaprataný akýmisi haraburdami, od ružovo-tigrovanej deky cez kvetovanú žehliacu dosku po spráchnivenú fotelu. Roky pribúdali a steny domu žltli a šedli, omietka opadávala a okolie zasypala kopa odpadu. Namiesto sledovania televízie stačilo vykuknúť z okna. V okamihu ste boli svedkom lacnej telenovely. Rozprestrela sa pred vami typická scenéria: tučná žena s hrubou zlatou reťazou na krku, v ústach jeden zub a cigareta, odetá do krikľavých farieb vulgárne nadávajúca vyziabnutému štrbavému chlapíkovi, zrejme jej manželovi, že sa s ním rozchádza, pretože ju podviedol s Vierkou. Ich malý syn v roztrhanom tielku beží bosí popri nich, cmúľa si palec a vyplazuje jazyk na okoloidúcu pani.
Nezabudnem ako som raz venčila psa a Pre mňa predstavoval vrchol predstavenia muž, ktorý pobehoval polonahý pred domom a rozprával sa s bohom. Žiadal odpustenie za hriechy ktoré spáchal. Od alkoholu zapáchal na sto honov.
Často rozmýšľam, ako mohol niekto dopustiť, aby sa niečo takéto vlastne stalo a kde sa vlastne tí ľudia vzali. Prišli akoby zo dňa na deň a je ich stále viac a viac. Nezastaviteľná mašinéria devastujúca kedysi peknú a obytnú Vrakuňu.
Polícia sa objaví paradoxne iba keď sa zhodou okolností na pešej zóne pred domom nič nedeje, a to je stav v skutku ojedinelý.
Ľudia radšej nechodia večer von, aby ich náhodou niekto po ceste od autobusu neokradol či nezbil. Stane sa to, že pôsobisko ľudí z Pentagonu sa rozšíri po celom okolí ako mor, alebo sa začne konečne niečo diať? Nikto nevie nič. Taká typické.
