Cítia sa vyzretí, niet nad nich. Budúcnosť neriešia, veď času je dosť. Prácu nepotrebujú, kým žijú rodičia, o všetko je postarané. Priateľov si nevyberajú podľa vlastností, ale podľa výzoru, značky košele, čím drzejší, tým lepší.
Ak kritéria nespĺňaš, si outsider. Čudné slovo.
Nie som proti zábave. Človek sa predsa potrebuje odreagovať. Ale keď potom celý týždeň žije zo svojich krčmových zážitkov, život stráca vážnejší zmysel. A mozog stráca bunky. Vyparujú sa ako kvapky rannej rosy. Rýchlejšie akoby sa očakávalo. A z mladej generácie sa stávajú hlúpe chodiace trosky. Ich slovník sa nápadne ponáša na ten, ktorým sa dorozumievajú vo väzniciach, alebo ktorý používajú díleri vo vrakunských uličkách.
Určite pár takých osôbok poznáte. Pred pár dňami som sa stretla známeho. Pýtal sa ma, čo mám nové, ako ide život. Pochválila som sa mu novou knižkou. Uprel na mňa zrak a so zmäteným výrazom na tvári sa ma spýtal:
„Ty čítaš? Seriózne?"
„Áno, seriózne. Je na tom niečo zlé?"
„Nechápem. Nie si normálna."
„Prečo?"
„V dnešnej dobe nikto nečíta. Nie je to moderné."
„V tom prípade nie som moderná."
A ani nechcem byť! Nemusím za každých okolností kráčať v šľapajách rovesníkov. Knihy mi dali a stále dávajú veľa. S každou jednou stranou sa predo mnou otvára nový svet. Nejde len o fiktívne príbehy, ale aj o množstvo nových faktov a poznatkov.
Prinášajú smiech, napätie, strach a často i slzy.
Pre mňa predstavujú príjemnú formu vzdelávania, sú prostriedkom pre duševný rast. Dobrá kniha vo vás vždy niečo zanechá. A potom je len na vás ako s tým naložíte.
„Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. Nemilovať múdrosť však znamená stať sa hlupákom."
(Ján Amos Komenský)